BLOG

Igor Marko, MA ARCH ARB

Architekt a urbanista, venuje sa mestotvorbe. Zakladateľ a kreatívny riaditeľ Marko&Placemakers. Konzultant a poradca Programu čiastočnej revitalizácie Kollárovho námestia vedeného nadáciou Green Foundation.

http://markoandplacemakers.com

Prečo ste sa zapojili do procesu čiastočnej revitalizácie Kollárovho námestia?

Do projektu som sa zapojil preto, že mi na tomto priestore mimoriadne záleží. Vyrástol som kúsok od Kollárovho námestia, na Mýtnej ulici, poznám celú genézu Kollárovho námestia, ako sa námestie menilo, ale aj ako upadalo. Pre mňa je to zásadný priestor a som rád, že môžem byť pri procese jeho revitalizácie.

Čo je kľúčové pre realizáciu maximálne pozitívnej zmeny Kollárovho námestia?

Kľúčové, tak ako v prípade každého verejného priestoru, je vrátiť ho ľuďom. Kollárovo námestie stratilo dušu, a my ju musíme znovu nájsť. Kollárovo námestie je v súčasnosti  izolovaným ostrovom. Nachádza sa medzi dvomi hlavnými dopravnými tepnami a vôbec nereaguje na všetky pozitívne existujúce a novovznikajúce veci akými sú Obchodná, Dizajn centrum, či Nová Scéna. V tomto priestore sa nachádza obrovské množstvo hráčov, ktorí majú enormný vplyv na kultúrne a spoločenské povedomie, ale akýmsi spôsobom sa toto neprelieva do verejného priestoru, ktorý susedí s týmito inštitúciami. Myslím si, že je podstatné, aby sme prinavrátili Kollárovmu námestiu kultúrno-spoločenskú hodnotu, a hlavne dostali ľudí do tohto priestoru, a aby ho začali používať. Bude to dlhý a asi aj bolestný proces, ale som rád, že sa proces revitalizácie začal a že verejnosť začala hovoriť o svojich názoroch, o svojich predstavách otvorene a sme schopní viesť normálny dialóg.

V rámci workshopu bolo často spomínané slovné spojenie „živý verejný priestor“. Ako vnímate toto označenie v súvislosti s Kollárovým námestím?

Verejný priestor je absolútne závislý od ľudí. Keď tam nie sú ľudia, tak neexistuje. Ak ho nevnímame, nevieme o jeho hodnote, nevieme či funguje. Ľudia sú absolútne kľúčoví pre verejný priestor. Aj budúce Kollárovo námestie bude potrebovať túto energiu a preto sa predovšetkým musíme zamerať na jeho budúcich užívateľov, ktorí budú musieť mať nejakú ponuku, obsah, ktorý ich do tohto územia pritiahne. Čiže nebude to len územie, ktoré je v súčasnosti tranzitné, ale bude to územie, ktoré sa stane plnohodnotnou cieľovou destináciou.

Momentálne žijete a pracujete v Londýne, za prácou často cestujete do iných metropol. Keby ste mali možnosť prirovnať Kollárovo námestie s konkrétnym prípadom v zahraničí, čo by to bolo?

Ak by som mal Kollárovo námestie porovnať s  priestorom, ktorý mu je veľmi blízky, tak určite je to známy Museums Quartier vo Viedni, ktorý má úplne rovnakú konfiguráciu. Je na konci obchodnej ulice, je tu kombinácia rôznych inštitúcií, v okolí sú rôzne zaujímavé kultúrno-spoločenské centrá, nachádza sa v centre, je tam všetko čo ľudia potrebujú k plnohodnotnému zážitku. Museums Quartier je niečo, čo by sme mohli rovno preniesť a nasadiť do územia Kollárovho námestia a určite by to fungovalo. Je pre nás vzorom a niektoré myšlienky by sme chceli aj aplikovať v Bratislave.

Na workshope sa často diskutovalo na tému dopravy, spomínalo sa spojenie, mestská tepna, ktorú momentálne nevyužívame. Čo je potrebné urobiť, aby to celé fungovalo, čo by bolo treba zmeniť?

Kollárovo námestie nie je v priestore, ktorý treba chápať ako priestor vytrhnutý z kontextu. Je v nejakej logike mesta, a myslím si, že by sme mali komunikovať Kollárovo námestie ako dôležitý priestor, ktorý je v prepojenom verejnom priestore, ktorý začína na Hlavnej železničnej stanici a končí v centre mesta. Kollárovo námestie je v tomto prepojení kľúčové. Je paradoxné,  že by to mal byť ten najlepší priestor, ktorý môžeme ukazovať návštevníkom  a je to v podstate ten najhorší priestor centra mesta. Keď vystúpite na hlavnej stanici a prejdete diagonálou cez Námestie Slobody, ocitnete sa na Kollárovom námestí, zanechá to na Vás príšerný dojem. Myslím si, že je to kľúčový priestor v prepojení s mestom, s Obchodnou ulicou a viem si predstaviť, že niekedy v budúcnosti tu môžeme mať niečo výnimočné, kedy by sme mohli „vystúpiť suchou nohou“ z vlaku na Hlavnej stanici a bez akejkoľvek bariéry sa ocitnúť v historickom centre mesta a zažiť mnohé veci. Budeme si tu môcť nakúpiť, navštíviť galériu, oddýchnuť si v parku,…  Čiže budeme mať na jednom mieste celý sortiment vecí, ktoré môže moderné mesto ponúknuť. Jednotlivé položky tam už sú, ale musíme ich pospájať.

Môžete identifikovať drobné a rýchle zásahy, ktoré by sa zrealizovali na Kollárovom námestí s cieľom toho, aby ste Vy osobne chodili na toto námestie častejšie a cítili sa tam dobre?

V prvom rade je potrebné realizovať isté obmedzenie tranzitnej dopravy. Všetci vieme, že cez územie Kollárovho námestia prechádza 98 percent tranzitnej dopravy, nie lokálnej. Je to niečo čo potrebujeme zmeniť, a môžeme to urobiť dočasnou zmenou, kde overíme, či naozaj takáto úprava či utlmenie je reálne. Ideálne v priestore, ktorý sa dotýka aktívneho charakteru, čiže v priestore kde máme Novú Scénu, prepojenie na Obchodnú ulicu, a samozrejme kultúrne centrum – Dizajn centrum v Hurbanových kasárňach. To vidím ako prvý krok. Nebude to jednoduché, ale to čo môžeme ponúknuť mnohonásobne prevyšuje možné obmedzenia dopravy, ktoré by mohli vzniknúť v budúcnosti. Dosiahneme jeden kvalitný, kontinuálny verejný priestor, ktorý má obrovský potenciál do budúcnosti.